tak skoč. a nechaj sa unášať

Po istom čase môjho príjemného života som zistil že mi niečo chýba. Že moje srdce plače. Aj keď mám veľa dobrých vzťahov, aj keď slnko svieti, aj keď robím na veciach na ktorých som vždy chcel robiť. Zasa raz som zabudol. Len behal po pevnej zemi. Aby som pod nohami mal istotu a podal čo najväčší výkon. 

Lietanie poznám. Svedkami sú desiatky fotiek, grafík a blogov ktoré boli pri tom. Z minulosti. Ale zasa raz musela prísť tá verne známa otázka "Adam, čo oživuje tvoje srdce?" aby som si to uvedomil. Že som príliš dlho na zemi. A že som z toho neskutočne unavený. 

Mali by sme hľadať vzdušné prúdy ktoré nás budú nadnášať. Cieľavedome vyhľadávať tie krásne veci vďaka ktorým lietame. Putovanie domov po nočnom meste. Navštívenie záhrady kde sa vedľa seba hrajú deti a psi. Stopovanie a spoznávanie ľudí. Kreslenie. Menenie ľudských životov.  

(A nie, to čo sa páči iným ľuďom to nie je to vďaka čomu lietate.)