piatok 21. decembra 2012

Aktualizácia decembrových kvalít a pocitov





retroact experience:
hudba. prvý krát keď som ich zažil, povedal som si že ešte budem musieť ak sa bude dať. teraz si to hovorím znovu. pred rokom som napísal niečo takéto po koncerte. lepšie by som to nenapísal ani teraz:
zobudím sa, kuknem na ruku. náramok. nebol to len sen :). Nenormálne melódie ktoré rezali a spájali zároveň vytvárané Eugenom Vyzvárim. Geniálne bubenícke sóla a dokonale presné rytmy génia Martina Valihoru. Tupé linky narážajúce na všetko čo im stálo v ceste ktoré vychádzali z basovej gitary Oskara Rózsu. Áno. Nádherný večer :).








dilema:
leto sa blíži, lístky sa vypredávajú. a lístky sú taktiež drahé. a tak je na človeku ťažoba rozhodovania sa. avšak múdrosť ktorú človek získa vďaka minulým rozhodnutiam, skúsenostiam a zážitkom hovorí, že jeden headliner má menšiu váhu ako atmosféra celého festivalu. každopádne, osud bude musieť byť čoskoro spečatený. píšem preto že choďte aspoň na jeden :)











bene:
v poslednom post-e som o ňom písal. teraz môžem písať o jeho (dvoj)diele vytlačenom. je to fascinujúce aj bez beat-ov v podmaze. a to je už čo povedať podľa mňa. erik šille to celé veľmi krásne ilustroval (čo umocňuje celý ten zážitok. je to ako ten taký malý keksík ktorý dostávate ku káve niekde. alebo v bb v lavazze koláč ku každej káve(skrytá reklama)). je to môj najmilší vianočnomeninový darček :)






games:
niekde v minulosti som písal o botanicule. každý komu sa zapáči, pravdepodobne siahne na machinarium (alebo naopak). a tak som aj ja urobil. botanicula veľmi vysoko je (=vyššie ako machinarium). ale určite odporúčam. príjemne strávený čas (tentokrát je to viac o logike ako o kráse). a limbo. fakt úžasný kúsok na ktorý ma naviedla LaDy anaiDa. je to tak zvláštne, že mám problém opísať to (a to je čo už povedať). každopádne je to krásne,









vianočná atmosféra ma dobiehala, až ma dobehla. fascinuje ma na tom že ľudia sú aspoň trochu milší. aj keď možno sami nevedia že prečo :) 

v časti Doby ľadovej, Mamutie vianoce sa hovorí o "duchovi vianoc". a asi fakt reálne také niečo existuje. možno je to verejná mienka, možno tradícia, možno klišé, možno obraz vytvorený marketingom. a možno tak trochu všetko dokopy, to čo vytvára istú nálepku "vianočný čas". je to pekné

sobota 8. decembra 2012

Pocta Poézii

tí, ktorí mi ukázali krásu
tí, ktorí ma inšpirovali
tí, ktorí ma ovplyvnili 

chcem vás s nimi zoznámiť


guillaume apollinaire

ovplyvnený Parížom, nazývaný prekliatym básnikom.
opitý jeho poéziou.
zo všetkého najviac od neho, je pre mňa Pásmo.
(nemohol som celé ho sem nedať.)














































































bene

slovák ktorý šušle vo svojom prejave (ale menej ako keď bol malý).
čo sa týka hudobnej scény zvanej hip-hopovej na slovensku, tak tam neplávam.
ale toto je čistá poézia. závidím mu v dobrom hravosť s akou dokáže skladať slová.











ivan štrpka

dvorný básnik deža. 
stále opisuje nejaký iný svet ktorý vidí. 
a ja sa ho snažím hľadať vždy keď to počúvam.







EPILÓG. poézia je veľmi krásna. väčšinou len vtedy keď je písaná z inšpirácie, nie nasilu. mňa osobne dostáva každá krása umenia. aj tá poézie. príbehy o pocitoch, stavoch, atmosférach, citoch.